Spomienky...
Moje vtáčatka
Som smutná...
Som sama...
opustená svetom
som vtáča krúžiace letom..
skrehnuté krídla mám
lietať ďalej nechcú
hniezdočko kdesi mám
nôžky sa ledva vlečú
Moje hniezdo prázdne je
dietok v ňom už niet
vyleteli vtáčky moje
smutno bez nich je...
Smutný svet bez smiechu detí
bez otázok, bez spevu,
bez rozprávky, bez kvetu
bez rozžiarených očí...
nepofúkam ubolené kolienko
neupracem autíčko
už odišli svojou cestičkou
moje drahé....vtáčatá
Žltý dom.
Žltý dom pod orechmi,.
za nimi pole čierne,
dolinkou k potoku sa vlečie
Z maštaľly krávky na lúku tiahnu,
koníky orať idú,
s gazdíkom Petríkom chlebík dorábať...
z domčeka dietky vybiehaju
v záhradke hrať sa idú
hlinené guličky roztancujú.
Starosti rodičia v hlave majú,
o dietky, o budúcnosť,
no láska vládne medzi nimi,
a tá má veľkú moc.
Šedivé ráno
Otváram oči zlepené
pozerám za okno
všetko je šedivé..
nesmelo otváram oko..
--
Slniečko za obláčkom schované..
usmiať sa na nás nechce dnes
s túžobou hľadíme
jak v klietke zavretý pes...
Mokré konáre sa vo vetríku kývu
druhýkrát prší dážď pod stromom
nechce sa z postieľky
vyliezť mi von
Studenou zemou nôžky dupocú
hľadajú tepla kus
snáď skoro jar príde k nám
jak z Afriky divá hus.